Život Prešova
online
online
Od pozvania Slovenska na rokovania o vstupe do EÚ uplynulo 20 rokov
10.12.2019 Celý región
Brusel/Bratislava
10. decembra (TASR) – Tento rok v máji si Slovensko pripomenulo 15.
výročie svojho vstupu do Európskej únie. Pozvánka na rokovania o vstupe
do rodiny vyspelých a demokratických krajín Európy prišla päť rokov
predtým, 10. decembra 1999 v Helsinkách. V utorok 10. decembra uplynie
od tejto udalosti 20 rokov.
Kým sa však Slovensko stalo 1. mája 2004 členom EÚ, prešlo neľahkú cestu. Tá sa vlastne začala po zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) a vzniku samostatnej Slovenskej republiky 1. januára 1993. Už v októbri 1993 podpísalo Slovensko v Luxemburgu Európsku dohodu o pridružení k EÚ – Asociačnú dohodu. O dva roky neskôr, v júni 1995, predložil na summite EÚ v Cannes predseda vlády SR Vladimír Mečiar oficiálnu žiadosť o prijatie do Európskej únie.
Bol to však práve Vladimír Mečiar a jeho vládnutie, ktoré sa podpísalo pod rozhodnutie Európskej komisie, ktorá 16. júla 1997 na zasadnutí v Štrasburgu neodporučila začať so Slovenskom rozhovory o rozšírení EÚ v prvej vlne, pretože krajina nespĺňala politické kritériá.
Tento verdikt podporila v decembri 1997 Európska rada v Luxemburgu. Vedúci predstavitelia EÚ rozhodli, že Únia bude viesť intenzívne rokovania o členstve s prvou skupinou štátov, a to s Českou republikou, Maďarskom, Poľskom, Slovinskom, Estónskom a Cyprom. Slovensko bolo pre neplnenie politických kritérií zaradené do druhej skupiny krajín spolu s Litvou, Lotyšskom, Bulharskom a Rumunskom.
Situácia sa zmenila po parlamentných voľbách v roku 1998 a sformovaní novej vlády na čele s Mikulášom Dzurindom, čo Únia vnímala ako pozitívny krok na ceste integrácie Slovenska do európskych štruktúr.
Nasledoval summit EÚ v decembri 1999 v Helsinkách a pozvanie Slovenska na rokovania o vstupe do Európske únie. Vrcholná schôdzka EÚ v hlavnom meste Fínska sa konala na záver polročného fínskeho predsedníctva a mnohí pozorovatelia ju označujú za jednu z tých schôdzok Únie, ktorá vošla do dejín.
Posledná balkánska kríza totiž výrazne urýchlila proces európskej integrácie a tak pozvanie z reformujúcich sa krajín dostali popri Slovensku, Litve, Lotyšsku a Malte aj Rumunsko a Bulharsko. Brusel sa tým snažil do istej miery kompenzovať hospodárske problémy, ktoré spôsobila ich ekonomikám kríza, ale na strane druhej to bola aj snaha o preniknutie demokratickej a prosperujúcej Európy na Balkán.
Kritériá členstva sa rozdeľovali na tri okruhy - popri politických to boli aj ekonomické a právne. Na splnenie politických kritérií musela mať kandidujúca krajina stabilné inštitúcie, zabezpečenú ochranu ľudských práv a riadiť sa princípmi právneho štátu. Ekonomické boli založené na funkčnom trhovom hospodárstve i schopnosti odolávať konkurencii. Prijatie právnych predpisov EÚ i judikatúry Súdneho dvora boli predpokladmi na splnenie právnej podmienky jej členstva v Únii.
Slovensko už v júni 2001 dostihlo s celkovým počtom 19 uzavretých kapitol Česko a Estónsko, ktoré s EÚ rokovali o dva roky dlhšie.
Hlavným vyjednávačom Slovenskej republiky na vstup do Európskej únie a prvým slovenským eurokomisárom bol Ján Figeľ, ktorý povedal: "Dôstojné miesto Slovenska v spoločnej Európe bolo kedysi snom niekoľkých, neskôr túžbou mnohých a dnes je nevyhnutnosťou pre všetkých."
Po splnení všetkých kritérií a uzatvorení 31 negociačných kapitol vstúpilo Slovensko do Európskej únie 1. mája 2004. K 15 krajinám Únie sa spolu so Slovenskom pripojili Cyprus, Česko, Estónsko, Maďarsko, Malta, Litva, Lotyšsko, Poľsko a Slovinsko, teda celkove desať krajín. Išlo o dovtedy najväčšie rozšírenie v dejinách Európskej únie.
"Rozhodnutie prijať v roku 2004 do Únie desať európskych krajín bolo významným momentom pre náš kontinent a významným momentom v dejinách. Pristúpenie krajín strednej a východnej Európy a odhodlanosť ich obyvateľov pri príprave na toto pristúpenie nám umožnili zosúladiť geografiu nášho kontinentu s jeho dejinami. Aj dnes zostávam horlivým priaznivcom rozšírenia," vyhlásil 30. apríla 2019 predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker.
Ešte pred vstupom Slovenska do EÚ 1. mája 2004 sa rok predtým konalo referendum s otázkou: "Súhlasíte s tým, aby sa SR stala členským štátom EÚ?" Za členstvo v Európskej únii sa v máji 2003 vyslovilo 92,46 percenta zúčastnených voličov, čo bolo najviac spomedzi všetkých kandidujúcich krajín.
Účasť na hlasovaní však bola nízka. K hlasovacím urnám prišlo iba 52,15 percenta občanov zapísaných vo voličských zoznamoch, teda len tesne nad potrebnou nadpolovičnou väčšinou.
Kým sa však Slovensko stalo 1. mája 2004 členom EÚ, prešlo neľahkú cestu. Tá sa vlastne začala po zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) a vzniku samostatnej Slovenskej republiky 1. januára 1993. Už v októbri 1993 podpísalo Slovensko v Luxemburgu Európsku dohodu o pridružení k EÚ – Asociačnú dohodu. O dva roky neskôr, v júni 1995, predložil na summite EÚ v Cannes predseda vlády SR Vladimír Mečiar oficiálnu žiadosť o prijatie do Európskej únie.
Bol to však práve Vladimír Mečiar a jeho vládnutie, ktoré sa podpísalo pod rozhodnutie Európskej komisie, ktorá 16. júla 1997 na zasadnutí v Štrasburgu neodporučila začať so Slovenskom rozhovory o rozšírení EÚ v prvej vlne, pretože krajina nespĺňala politické kritériá.
Tento verdikt podporila v decembri 1997 Európska rada v Luxemburgu. Vedúci predstavitelia EÚ rozhodli, že Únia bude viesť intenzívne rokovania o členstve s prvou skupinou štátov, a to s Českou republikou, Maďarskom, Poľskom, Slovinskom, Estónskom a Cyprom. Slovensko bolo pre neplnenie politických kritérií zaradené do druhej skupiny krajín spolu s Litvou, Lotyšskom, Bulharskom a Rumunskom.
Situácia sa zmenila po parlamentných voľbách v roku 1998 a sformovaní novej vlády na čele s Mikulášom Dzurindom, čo Únia vnímala ako pozitívny krok na ceste integrácie Slovenska do európskych štruktúr.
Nasledoval summit EÚ v decembri 1999 v Helsinkách a pozvanie Slovenska na rokovania o vstupe do Európske únie. Vrcholná schôdzka EÚ v hlavnom meste Fínska sa konala na záver polročného fínskeho predsedníctva a mnohí pozorovatelia ju označujú za jednu z tých schôdzok Únie, ktorá vošla do dejín.
Posledná balkánska kríza totiž výrazne urýchlila proces európskej integrácie a tak pozvanie z reformujúcich sa krajín dostali popri Slovensku, Litve, Lotyšsku a Malte aj Rumunsko a Bulharsko. Brusel sa tým snažil do istej miery kompenzovať hospodárske problémy, ktoré spôsobila ich ekonomikám kríza, ale na strane druhej to bola aj snaha o preniknutie demokratickej a prosperujúcej Európy na Balkán.
Kritériá členstva sa rozdeľovali na tri okruhy - popri politických to boli aj ekonomické a právne. Na splnenie politických kritérií musela mať kandidujúca krajina stabilné inštitúcie, zabezpečenú ochranu ľudských práv a riadiť sa princípmi právneho štátu. Ekonomické boli založené na funkčnom trhovom hospodárstve i schopnosti odolávať konkurencii. Prijatie právnych predpisov EÚ i judikatúry Súdneho dvora boli predpokladmi na splnenie právnej podmienky jej členstva v Únii.
Slovensko už v júni 2001 dostihlo s celkovým počtom 19 uzavretých kapitol Česko a Estónsko, ktoré s EÚ rokovali o dva roky dlhšie.
Hlavným vyjednávačom Slovenskej republiky na vstup do Európskej únie a prvým slovenským eurokomisárom bol Ján Figeľ, ktorý povedal: "Dôstojné miesto Slovenska v spoločnej Európe bolo kedysi snom niekoľkých, neskôr túžbou mnohých a dnes je nevyhnutnosťou pre všetkých."
Po splnení všetkých kritérií a uzatvorení 31 negociačných kapitol vstúpilo Slovensko do Európskej únie 1. mája 2004. K 15 krajinám Únie sa spolu so Slovenskom pripojili Cyprus, Česko, Estónsko, Maďarsko, Malta, Litva, Lotyšsko, Poľsko a Slovinsko, teda celkove desať krajín. Išlo o dovtedy najväčšie rozšírenie v dejinách Európskej únie.
"Rozhodnutie prijať v roku 2004 do Únie desať európskych krajín bolo významným momentom pre náš kontinent a významným momentom v dejinách. Pristúpenie krajín strednej a východnej Európy a odhodlanosť ich obyvateľov pri príprave na toto pristúpenie nám umožnili zosúladiť geografiu nášho kontinentu s jeho dejinami. Aj dnes zostávam horlivým priaznivcom rozšírenia," vyhlásil 30. apríla 2019 predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker.
Ešte pred vstupom Slovenska do EÚ 1. mája 2004 sa rok predtým konalo referendum s otázkou: "Súhlasíte s tým, aby sa SR stala členským štátom EÚ?" Za členstvo v Európskej únii sa v máji 2003 vyslovilo 92,46 percenta zúčastnených voličov, čo bolo najviac spomedzi všetkých kandidujúcich krajín.
Účasť na hlasovaní však bola nízka. K hlasovacím urnám prišlo iba 52,15 percenta občanov zapísaných vo voličských zoznamoch, teda len tesne nad potrebnou nadpolovičnou väčšinou.
www.ZIVOTPO.sk
